Z ulice nemožno vyhodiť niekoho len preto, že smrdí a nič nerobí

Autor: Soňa Svoreňová | 13.2.2014 o 12:00 | Karma článku: 14,01 | Prečítané:  5645x

Bezdomovci a žobráci žiaľ akosi automaticky patria ku každej väčšej svetovej metropole, nech sa nachádza na ktoromkoľvek kontinente. V Bratislave sa ich počet odhaduje asi na dve tisícky. Na európske hlavné mesto s počtom obyvateľov do pol milióna to nie je žiaden nadpriemer. Napriek tomu vnímajú obyvatelia mesta bezdomovcov ako pálčivý problém.

Koncom minulého roka mohli Bratislavčania v rámci participatívneho rozpočtu hlasovať o tom, na čo by malo mesto použiť časť peňazí zo svojho rozpočtu. Prekvapujúco najviac hlasov získal návrh zapojiť bezdomovcov do skrášľovania verejných priestorov. Toto hlasovanie poukázalo na to, že problém ľudí bez domova je možno vypuklejší ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Na riešenie problému pravidelne apelujú aj cestovné kancelárie a turistickí sprievodcovia, ktorým bezdomovci prekážajú pri výkone práce. Často sedia na lavičkách a nahlas komentujú výklad sprievodcu, či neslušne pokrikujú na okoloidúcich. V Ružinove sa zase radi koncentrujú v okolí škôl alebo škôlok a znepríjemňujú život okoloidúcim rodičom s deťmi.

Mnohí z našich bezdomovcov nežobrú. Proste len tak sedia alebo ležia, mrmlú si čosi pod nos a neoplývajú zrovna vôňou Channel 5. Niektoré krajiny to riešia zákazom žobrania, čo by ale v tomto prípade nepomohlo. A najmä, nevyriešilo by to problém – nevrátilo by to domov ľuďom, ktorí oňho (často krát nie vlastnou vinou) prišli. Bezdomovci sú aj veľkými fanúšikmi verejnej dopravy (určite to ale nebude tým, že čítali kapitolu o trvalo udržateľnej ekologickej doprave v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja).

Ľudia bez domova nechtiac na seba upútavajú pozornosť zápachom, mimoriadne alternatívnym výzorom a niekedy aj nevyberaným slovníkom, ktorý naháňa ľuďom strach. Smrdieť ani odpudzovať svojim výzorom nemožno zakázať zákonom (aj keď v prevádzkovom poriadku niektorých obchodných centier podobnú klauzulu nájsť možno). Segregácia ľudí na základe znakov ako je telesná aróma alebo výzor, by nepriniesla nič dobré. Navyše, problém len potláča a nerieši.

Situácia v Bratislave je síce vážna, nie však na toľko zúfalá, aby už bolo neskoro ju riešiť. V zahraničí existuje mnoho inšpiratívnych nápadov, ako riešiť problém bezdomovcov a žobrákov.

Najzúfalejším pohľadom je, keď na ulici žobrú malé deti, ktoré do toho nútia rodičia a „pracovný neúspech“ trestajú bitkou. Tieto deti už zrejme nikto nikdy nenaučí iným princípom. Medzi krajiny, kde tento jav vôbec nezvládajú, patrí India. V Bombaji za európskymi turistami behajú žobrajúce deti na každom kroku. Ich odohnanie vyžaduje značnú asertivitu a neraz aj zvýšený hlas. A práve na to sa rodičia spoliehajú - že väčšine turistov je tak nepríjemné kričať na malé dieťa, že radšej vytiahnu peňaženku. Našťastie, u nás sa tento zvyk ešte neudomácnil. Deti (alebo zvieratká) zneužívajú žobráci väčšinou ako doplnok pre vyvolanie súcitu.

Zaujímavé riešenie tohto fenoménu používajú v Chile. V rámci rôznych programov deti dostávajú užitočné maličkosti, ktoré môžu predávať na ulici - napríklad papierové vreckovky, mapy mesta, či fľaše s vodou. V televízii a na bilboardoch v meste prebieha kampaň, ktorá vyzýva domácich aj turistov, aby pri nákupe podobných drobností uprednostnili dieťa predávajúce na ulici a podporili tak do budúcna u neho pracovné návyky.

V mnohých krajinách ako napríklad Čína alebo už spomínané Chile existuje systém vytvárania štátom platených pracovných miest, často krát možno až zdanlivo zbytočných. Sú to napríklad ľudia, ktorí v supermarkete balia nákup, navádzajú autá na parkovisku pri nákupnom centre a podobne. Opäť býva takýto program doplnený informačnou kampaňou. Spravidla sa stáva, že ľudia potom k ich skromnej výplate prispejú aj pár drobnými, lebo chápu význam takéhoto programu pre spoločnosť.

V Neapole, meste s najvyššou nezamestnanosťou v Taliansku, dokonca takýto systém vraj vznikol prirodzene. Veľa domov nemá výťahy a tak nezamestnaní čakajú pred blokmi a pomáhajú s nákupmi. Na stanici zase nosia kufre do vlaku, či strážia autá na parkovisku pred stanicou (áno, žiaľ Neapol je aj mestom s veľkou kriminalitou, nie len s vysokou nezamestnanosťou).

U mnohých bratislavských bezdomovcov, ktorí ešte úplne nerezignovali na život, vidíme snahu predávať aspoň časopis Nota Bene. Obrovská poklona za tento projekt. Reálne však, ruku na srdce: komu nelezie trochu na nervy, keď dostane niekoľko dní za sebou ponuku kúpiť si to isté číslo časopisu? Ja mám doma na stolíku neraz položené aj tri tie isté čísla. Určite by mnohých z nás potešilo, keby niekto v meste ponúkol v lete aj fľašu vody alebo vreckovky. S bezdomovcom rezignovaným na život sa pracuje veľmi ťažko. Hlavnou snahou by malo byť, aby sa do stavu absolútnej letargie prepadlo čo najmenej z nich. Práca spolu s drobným ocenením aspoň v podobe „ďakujem za pomoc“ je veľmi dobrou prevenciou pred duševným úpadkom a rezignáciou.

Bezdomovectvo, podobne ako problém chudoby, sa nedá riešiť jednoduchými receptami. Určite nepomôže vyviezť ľudí bez domova za hranice mesta. Keď vás najbližšie osloví  na ulici bezdomovec, nájdite si minútu času a spýtajte sa ho na jeho životný príbeh. Veľmi ľahko odhalíte podvodníkov (napríklad vrátane rumunskej mafie), ale natrafíte aj na ľudí, ktorí vašu pomoc jednoducho potrebujú.

homeless.JPG
Jeden z naznámejších bratislavských bezdomovcov má svoje
obľúbené miesto pred Starou tržnicou. Nežobre, väčšinou
sa rozpráva sám so sebou. Zastavte sa niekedy a počúvajte :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu.


Už ste čítali?