Hovorí sa, že u susedov chutí vždy lepšie. Zdá sa, že to neplatí len pre jedlo, ale ja pre názor na kvalitu života v meste. A najmä medzi Bratislavčanmi. Očami turistu vyzerá takmer každé mesto lepšie ako ho vidí obyvateľ. To platí zrejme všade na svete. V Bratislave to ale vyzerá, ako keby prebiehala neoficiálna súťaž „kto nájde najrýchlejšie 100 vecí, ktoré sú úplne zle“.
Minulý týždeň vyšla v renomovanom časopise The Economist analýza kvality života The best places to live. Vyplýva z nej, že Bratislava je jedno zo svetových miest, v ktorom sa za posledných päť rokov najviac zvýšila kvalita života. Hodnotených bolo viac ako 30 faktorov zhrnutých do kategórií stabilita, zdravotníctvo, kultúra a životné prostredie, vzdelávanie, infraštruktúra.
Keď sa však pozrieme na mnohé názory občanov Bratislavy, tí ako keby si toto zlepšenie ani nevšimli. Najmä v internetovom priestore je miera kritiky situácie v meste vysoká ako nikdy predtým. Je pravda, že naše mesto má stále veľa problémov, ale to majú všetky mestá na svete. Bratislavčanom akoby táto kritika do vlastných radov robila vyslovene radosť. Sú takí aj Pražania, Berlínčania, obyvatelia Budapešti či Varšavy?
Skúste sa niekedy na návšteve v inom meste dlhšie porozprávať s domácimi. O problémoch iných miest neviete pravdepodobne len preto, že obyvatelia chcú pred návštevníkmi vyzdvihnúť len samé pozitíva. Škoda, že nás tento svetový trend akosi obchádza. Vrcholom fenoménu frflania je, keď občas počujem mesto zhadzovať pred turistami aj niektorých turistických sprievodcov.
Milí frfloši, mám pre vás zlú správu. Aj napriek vaše aktívnej snahe, sú turisti z Bratislavy nadšení, obdivujú množstvo zelene, krásny Dunaj, (prekvapivo) čistotu aj krásne historické centrum. Pre mnohých majú svoje čaro dokonca aj Petržalka, obrátená pyramída, národná galéria či most SNP, ako pozostatok jednej éry.
Ak si myslíte, že ste frflaním zaujímaví a jediní na svete, komu sa niečo v meste nepáči, zrejme vás nepoteší, že aj inde majú problémy so železničnou stanicou (Britain's worst railway station named as Birmingham New Street), letiskom ( Airport Critic: Paris’s Charles de Gaulle), čistotou (Why is Rome so dirty?) alebo s graffitmi ( Graffitti in Madrid, Malaga, Barcelona). A predsa v týchto mestách žijú milóny ľudí.
Na druhej strane, veľa obyvateľov prestáva byť pasívnych. Bratislava má Zelenú hliadku, ktorá sa stará o čistotu aj tam, kde mesto nedočiahne. Bratislava má Cyklokoalíciu, ktorá sa systematicky snaží o podporu cyklistickej infraštruktúry a aktívne spolupracuje so samosprávou. Občianske združenie Vagus zase založilo denný stacionár pre ľudí bez domova a rozvíja ďalšie projekty na návrat ľudí bez strechy nad hlavou do bežného života. Občianska iniciatíva Lepšia doprava a Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy prinášajú zaujímavé riešenia v doprave. Bratislavský okrášľovací spolok spolu s mestom a tourist boardom oživuje mestské hradby alebo Alianciu Stará tržnica, ktorá doslova vdýchla tržnici život. A mnoho ďalších (tým, ktorí sa sem nevošli, sa ospravedlňujem).
Atmosféru mesta tvoria vždy najmä jeho obyvatelia. Ak sa všetci kolektíve rozhodneme, že Bratislava bude najhorším miestom pre život na svete, tak sa aj stane. Dobrá správa je, že to celkom úspešne funguje aj opačne. Skúsme začať každý od seba. Energiu, ktorou plytváme na frflanie, skúsme využiť pozitívne. Treba si vybiť frustráciu napríklad tým, že skúsime v svojom okolí niečo malé zmeniť. Malá zmena krát 450 tisíc obyvateľov, rovná sa skok v kvalite života pre nás všetkým minimálne o ďalších desať miest.
