Keď sa hovorí o Bratislave, často sa zdá ako keby mesto začínalo pri Eurovei a končilo pri hrade. Staré mesto má byť výstavnou skriňou mesta a jeho srdcom. Ani o svoje zdravie sa nestaráme tak, že riešime len stav jednej jeho časti. V Bratislave ako keby sa občas zabúdalo, že na to, aby bolo celé mesto zdravé, musia fungovať všetky jeho časti. Keď sa organizujú podujatia, či buduje nová infraštruktúra, „zvezú“ sa zvyčajne mestské časti, ktoré priamo susedia s centrom. Potom sú tu pekné mestské časti ako Rusovce, Záhorská Bystrica či Devín – to sú tie, ktoré sú v priamom kontakte s prírodou, kde chodia tráviť voľný čas všetci obyvatelia mesta a tým pádom na nim mnohým aj záleží. A potom sú tu mestské časti, do ktorých Bratislavčan, ktorý v nich nebýva možno ani nezablúdi. A preto sa na ne často zabúda. Žiaľ, medzi tieto časti patrí aj Vrakuňa. Pokiaľ niekto nenastupuje na splav malého Dunaja, alebo neprechádza Vrakuňou do niektorého obľúbeného sushibaru, zrejme do Vrakune nechodí.
Vrakuňa tento rok prekročila počtom obyvateľov 20 tisíc. V celoslovenskom meradle by sa umiestnila na 40. mieste ako stredne veľké mesto len o niečo väčšie ako Žiar nad Hronom, Rožňava či Dolný Kubín. Vrakuňou prechádzajú hlavné cestné ťahy z okolitých mimobratislavských obcí a miest kadiaľ dochádza do hlavného mesta veľké množstvo pracujúcich. V dôsledku tu vznikajú obrovské dopravné zápchy, MHD mešká. Rovnako v tejto veľkej mestskej časti chýba zastávka železnice.
Okrem každoročných hodov sa tu nekonajú prakticky žiadne podujatia, kde by mohli tráviť voľný čas mladí ľudia a rodiny s deťmi. Vo Vrakuni sa stavia len veľmi málo, keďže už pomaly ani nie je kde. Napriek tomu existuje zopár priestranstiev, kde by nová výstavba bola potrebná – napríklad zdravotné stredisko na Bebravskej, bývalé obchodné centrum Žitava. Tiež je potrebné zvážiť či by nepomohla prestavba aj bývalej ubytovni Hydrostavu, známej ako Pentagon. Mimochodom, práve Pentagon pre mnohých obyvateľov predstavuje aj bezpečnostné riziko. Chýba priestor, kde by sa mohli stretávať starší ľudia. Do Vrakunského lesoparku sa za tmy človek bojí vkročiť.
Ak budeme čakať na to, že si niekto všime, že mesto má 17 mestských častí, asi si ešte dlho počkáme. Ak nechceme aby naša mestská časť ostala spiacou Šípkovou Ruženkou, nemôžeme čakať na princa, ale budeme ju musieť prebrať sami. Moje skúsenosti z Bratislavy hovoria o tom, že sa to dá.
Aj preto som sa rozhodla prijať výzvu kandidovať za poslankyňu Mestského zastupiteľstva. Pretože nestačí len kritizovať, ak chceme niečo zmeniť, je potrebné priložiť ruku k dielu. Na to, aby sa stala Vrakuňa príjemnejším miestom na bývanie aj pre život, považujem za potrebné vyriešiť tri prioritné oblasti – dopravu, bezpečnosť a možnosti pre voľný čas.
Doprava
Doprava predstavuje najvážnejší problém našej mestskej časti. Dostať sa do centra mesta znamená pre Vrakunčana zbytočne stráviť v zápchach desiatky hodín mesačne. Chýba preferencia verejnej dopravy, železničná zastávka, ale aj dobré cestné spojenie s Ružinovom, Ostredkami a kapacitné cestné prepojenie s Prievozom a Trnávkou. Preto navrhujem zriadiť vyhradený jazdný pruh pre trolejbusy, čo najrýchlejšie vybudovanie záchytného parkoviska pri cintoríne Vrakuňa, aby tí, čo prichádzajú z obcí mimo Bratislavy, tam odparkovali svoje autá a pokračovali do centra MHD. Toto opatrenie zníži počet áut na Gagarinovej ulici a zrýchli cestu do centra. Podporujem aj projekt vybudovania železničnej zastávky na trati Bratislava - Dunajská streda a výstavbu terminálu integrovanej osobnej prepravy v Ružinove, ktorý umožní prestup cestujúcich z vlaku na električku (projektová dokumentácia je už v realizácii). Nevyhnutnosťou je aj vybudovanie nového železničného priecestia alebo nadjazdu z Vrakunskej cesty do nákupného centra Avion. Rovnako je potrebné prijať novú parkovaciu politiku, ktorá uprednostní rezidentov.
Bezpečnosť
Na to, aby sme sa v našej mestskej časti cítili príjemne, je potrebné zvýšiť bezpečnosť a to nielen v okolí Pentagonu, ale aj prijať systémové opatrenia. Preto navrhujem zriadenie policajnej stanice mestskej polície, čo pomôže zvýšiť pocit bezpečia obyvateľov najmä v zóne okolo Pentagonu. Polícia musí byť pri ochrane obyvateľov aktívnejšia. Na začiatok by možno stačilo, aby policajti vystúpili zo služobného auta
Voľný čas
Ak má byť naša mestská časť miestom pre život, musí sa v nej nachádzať dostatok možností pre aktívne trávenie voľného času. Za kľúčové považujem venovať pozornosť organizovaniu kultúrno-spoločenských podujatí a komunitným aktivitám obyvateľov. Navrhujem zvýšenie komfortu pre rodiny zriadením detských jaslí, škôlok a rodičovských centier, nové detské ihriská, zóny pre voľný výbeh psov a fitparky pre všetky generácie, rozšíriť upravenú zónu vrakunského parku. Pre cyklistov navrhujem dokončenie cyklocesty, ktorá spojí Vrakuňu s Vajnorami a umožní tak Vrakunčanom využívať rekreačné možnosti vajnorských jazier a Malých karpát pre cyklistiku a korčuľovanie. Ako podporu aktívnym Vrakunčanom navrhujem zriadenie grantového programu poskytujúceho podporu občianskym aktivitám na lokálnej úrovni.
_____
O mne
Narodila som sa a žijem v Bratislave. Profesionálne sa venujem najmä cestovnému ruchu ako turistická sprievodkyňa v hlavnom meste aj v zahraničí. V rámci mojej práce sa často stretávam s ľuďmi z iných krajín, a napriek tomu, že mnohí obyvatelia vnímajú naše mesto negatívne, Bratislava je u turistov obľúbená. Myslím, že aj má byť prečo. Ako členka predstavenstva Bratislavskej organizácie cestovného ruchu podporujem propagáciu Bratislavy doma aj vonku, spoluiniciovala som opätovné otvorenie bratislavských mestských hradieb. Od februára tohto rok som členkou Rady hlavného mesta pre trhy a podieľala som sa na novej koncepcii vianočných trhov, ktoré už tento rok budú pre všetkých atraktívnejšie. Som podporovateľkou cyklodopravy a zdravého spôsobu života v meste. Pravidelne píšem o Bratislave, venujem sa aj skrášľovaniu verejných priestorov a zapájaniu dobrovoľníkov do aktivít mesta.
V komunálnych voľbách 2014 kandidujem na poslankyňu Mestského zastupiteľstva za Vrakuňu.
