Pentagon vo Vrakuni: Nízkoprahové centrum, ktoré zachraňuje deti ulice

Autor: Soňa Svoreňová | 15.10.2014 o 13:32 | Karma článku: 7,10 | Prečítané:  969x

Vybrala som sa navštíviť priestory nízkoprahových centier pre deti z Pentagonu, kde odhodlaní ľudia a odborníci riešia náročné problémy detí ulice v neslávne-preslávenom mieste vo Vrakuni.

Bytový objekt známy pod názvom Pentagon trápi svoje okolie, ale aj niektorých obyvateľov už dlhé roky. Veľkú časť objektu obývajú nezamestnaní, nachádza sa tu vysoký výskyt používateľov drog a svoje zázemie tu majú aj iné negatívne spoločenské javy. Obyvatelia, ktorým toto prostredie vadí, a chceli by sa presťahovať, zväčša nemajú veľmi šancu na zmenu. Byty v tomto objekte majú totiž veľmi nízku trhovú cenu, a tak presťahovanie inde je pre mnohých z nich veľmi ťažko dosiahnuteľnou métou.

Ochrana detí pred ulicou, ale aj ulice pred deťmi

Sociálnej a terénnej práci v objekte a jeho okolí sa venuje niekoľko občianskych združení a neziskových organizácií. Vybrala som sa navštíviť priestory Mixklubu a Mixáčiku, nízkoprahových centier pre deti z Pentagonu, ktoré prevádzkuje občianske združenie Detský fond slovenskej republiky. Napriek oficiálne pôsobiacemu názvu sa jedná o občianske združenie z neziskového sektora. V lokalite Pentagonu pôsobia už od roku 1998. Do centra chodí pravidelne asi 70 detí. Centrum je nízkoprahové, to znamená nastavené tak, aby deti museli prekonať čo najmenej prekážok, keď ho chcú začať navštevovať.
Aké prekážky? Pre deti zvyknuté pohybovať sa na jednej či dvoch uliciach je aj cesta autobusom pár zastávok neprekonateľnou prekážkou. Nebyť nízkoprahového centra, pravdepodobne by tieto deti trávili všetok čas na ulici. Ako mi povedali pracovníčky centra, chránia deti pred ulicou, ale aj ulicu pred deťmi. Vrakunčania pracovníkov centra označujú často mylne za dobrovoľníkov, s deťmi tu však pracujú odborníci ako psychológovia, sociálni pracovníci či liečební pedagógovia. Pokiaľ sa chcú zapojiť dobrovoľníci či stážisti, musia tiež splniť patričné požiadavky na vzdelanie a do práce sa zapájať postupne a pod odborným dozorom. Pracovať s deťmi, ktoré pravidelne zažívajú traumatizujúce situácie, je totiž náročná práca aj pre odborníkov a silné povahy.

Zodpovednosť za vlastné hračky. Banalita?

Deti tu majú rôzne aktivity ako stolný tenis či kreslenie, ale aj herňu pre menšie deti. Pri zábave nadväzujú pracovníci centra s deťmi kontakt, aby sa nebáli hovoriť o tom, čo ich trápi. Vybudovanie si vzťahu je pre prácu s deťmi kľúčové. Mnohé z detí nikto v rodine nevedie k tomu, aby vedeli zvládať základné konflikty, poprosiť alebo poďakovať. Naučiť sa prevziať zodpovednosť za vlastné konanie je jedna zo základných vecí, ktoré sa snažia pracovníci deti v centre naučiť. Nepoužívajú sa príkazy a zákazy, ale vysvetlenia že niečo je následkom niečoho. Napríklad, nepovie sa „Nesmieš ničiť stoličku!“, ale „Ak budeš ďalej ničiť tú stoličku, budeš musieť odísť.“ Banalita? Pre niekoho možno. Pre deti, ktoré nikto nevedie k tomu, že o svojom živote z veľkej časti rozhodujú sami svojim konaním, je to dôležitá životná lekcia. Nie je to ľahká úloha, a aj malé pokroky sa považujú za pozitívny výsledok. Podobne je to aj so zodpovednosťou za svoj majetok.

Väčšina detí sa učí zodpovedne zachádzať s vecami tým, že má svoje hračky, či vlastnú izbu. Väčšina detí v tomto klube nemá ani jedno z toho. V rámci Mixáčiku pracujú zamestnanci už s deťmi predškolského veku, prípadne aj s ich rodičmi (ak prídu do centra s nimi). Takto majú deti možnosť osvojiť si aspoň základné návyky, ktoré zvyčajne deti získavajú v škôlke, a uľahčujú im adaptáciu po nástupe do školy.

Deti, pre ktoré je Staré mesto vzdialené rovnako ako Francúzsko

Za mimoriadny úspech považujú pracovníčky to, že niektoré deti dobrovoľne chodia na doučovanie. Samé od seba cítia potrebu sa lepšie učiť. Niektoré deti sa dokonca hlásia aj na strednú školu, čo je u detí z tak komplikovaného sociálneho prostredia naozaj úspech. Na to, aby sa odvážili k takémuto kroku, potrebujú veľkú podporu. S niektorými napríklad bolo treba nacvičiť cestu na prijímačky autobusom. Výlet do Starého mesta znamená pre deti asi to isté ako pre väčšinu detí školská exkurzia do Francúzska. So svojimi rodičmi by sa tam väčšina z nich nikdy nepozrela.

Myslím, že mnohí Vrakunčania (ale nielen tí) možno ani nevedia, akú záslužnú prácu tu zamestnanci Detského fondu slovenskej republiky odvádzajú. A najmä, akú potrebnú pre nás všetkých. Pretože keď sa nad tým zamyslíme, a odmyslíme si rôzne extrémne „konečné riešenia“ a „kreatívne nápady“, je vzdelanie a výchova asi jediným kľúčom k tomu, aby sa nám s ďalšou generáciou Pentagončanov spolunažívalo lepšie ako s tou súčasnou. A najmä, deti by nikdy nemali doplácať na to, kde sa narodili ani na to, akých majú rodičov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?