reklama

Cestovný ruch v národnom parku - národný vs. lokálny záujem?

Médiami preletela správa o plánovanej stavbe nového luxusného hotela na brehu Vrbického plesa v Demänovskej doline.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako to už býva pri väčších developerských projektoch, škála reakcií verejnosti bola pestrá od velebenia novej investície, až po hejtovanie akýchkoľvek ďalších stavebných zásahov do územia národného parku. Nech je už ste zástancom ktoréhokoľvek tábora, zdá sa vám v poriadku, že o tomto území rozhoduje 5 (slovom päť) poslancov miestneho zastupiteľstva? Najúspešnejší z nich získal vo voľbách celých 113 hlasov. A to som ešte nespomenula škandál z roku 2010, kedy práve v tejto obci museli voľby rušiť a opakovať. Týždeň pred voľbami sa totiž do obce „záhadne“ prisťahovalo asi 150 Bratislavčanov. Jasná je možno spolu s Donovalmi naše najvýznamnejšie stredisko zimných športov a zimného turizmu, a zároveň je časť územia národným parkom. Je teda správne, že jej územný plán a rozvoj je len v rukách miestnych poslancov volených hŕstkou miestnych obyvateľov?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dlhodobo mi pri debatách o rozvoji cestového ruchu na Slovensku chýba možnosť, definovať isté územie ako oblasť národného záujmu z pohľadu cestovného ruchu, a dať mu špeciálny status ktorý by zaručoval, že jeho rozvoj bude smerovaný na národnej, alebo minimálne regionálnej úrovni. Poznáme ochranu prírody formou chránenej oblasti, či národného parku. Poznáme tiež pamiatkovú rezerváciu. Obe tieto formy ochrany skôr hovoria, že do nejakého územia zasahovať nechceme, alebo ak áno, tak len v nevyhnutnej miere. Mám však na mysli územia, kde stavať chcem, a chceme ich využívať pre cestovný ruch. Ako rozvíjať cestovný ruch, profilovať destináciu či dokonca krajinu je vysoko odborná téma, ktorá vyžaduje skĺbenie politickej objednávky- čo konkrétne chceme dosiahnuť (napríklad: vyššie príjmy z daní z ubytovania, vyššiu zamestnanosť v regióne, viac peňazí utratených v múzeách a za vstupné do pamiatok aby bolo na ich obnovu) a profesionálneho prístupu odborníkov, ktorý vedia ako tieto ciele dosiahnuť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slovensko je relatívne malá krajina, a teda aj naše atraktívne miesta zaujímavé pre turistov sú limitované. Trochu situáciu zjednoduším, dá da povedať, že ten istý objem peňazí do ekonomiky vieme dostať tým, že 100 turistov minie 500€ alebo tým ze 500 turistov minie po 100€. Diverzifikácia cenových kategórií služieb je samozrejme v každom stredisku. Ale napriek tomu je dnes profilácia stredísk po väčšine jasná. Použijem príklady letovísk ako Slnečné pobrežie, Bibione, či Side a Antalya v Turecku. Všetky tieto strediská kedysi začali ako niekoľko hotelov pri peknej, dlhej širokej pláži s príjemnou promenádou. Časom sa ale zmenili na masové hrôzy a nočnú moru každého s trochou dobrého vkusu. Na Slnečnom pobreží v Bulharsku je už úplne jedno, či hotel má alebo nemá peknú architektúru. Hotely sú na seba nalepené tak, že nemáte možnosť ani kúsok odstúpiť a poriadne si budovu pozrieť. Zábery to katalógov cestovných kancelárií sa ti asi musia robiť s dronmi. Od všadiaľ hučia reklamy na jednotlivé služby a reštaurácie, neónové svetlá sa stali miestnou dekoráciou číslo jeden a 5 panákov nekvalitného miestneho alkoholu sa predáva za 3€. Tomuto štandardu sa samozrejme prispôsobila aj klientela. Takéto letovisko sa stalo destináciou nízkopríjmových skupín. Pre Bulharsko, Turecko či Taliansko to nie je žiadna tragédia. Stále majú na pobreží miesta dosť. Bulharsko má Zlaté piesky, Turecko Marmaris a Bordum, a Taliansko Sardíniu, Sicíliu, a vôbec všetky krásne a príjemné prímorské mestečká v Ligúrii, Kampánii a Apúlii. Jednoducho majú priestoru dosť, aby vytvorili dosť miesta pre lacnejší „kolotočový“ a vkusný a drahší turizmus. Na Sardínii nikde nenájdete letovisko kde by ste cez hradbu hotelov nevideli na pláž. Podobne by sme pri zimných strediskách mohli použiť príklad Rakúska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skrátka, svoje najlepšie „poklady“ z hľadiska cestovného ruchu si niekto nedá zničiť nezmyselným zastavaním každého metra štvorcového, a už vôbec nie nevkusnými stavbami či atrakciami. Nechajú radšej priestor, menej, ale o to kvalitnejším a samozrejme drahším hotelom. Slovensko je malá krajina. Máme krásne miesta z ktorých môžu byť naozaj veľmi príjemné destinácie. Jednoducho však nemáme toľko miesta, aby sme sa na niektoré oblasti, najmä nie tie v okolí národných parkov mohli pozerať spôsobom „padni komu padni“ a však nejaký turizmus tam už len vznikne. Jednoducho destináciou ktorá zarobí na „lacnej masovke“, navyše niekde kde takéto zhumpľovanie prostredia vlastne ani nikomu nebude vadiť, lebo tam pred tým aj tak nič nebolo nikdy nebudeme. Nemáme miesto. O to dôležitejšie by malo pre nás byť narábať s každým územím, ktoré má turistický potenciál, veľmi premyslene, citlivo a s ohľadom na strategické ciele Slovenska v rámci turizmu. Turizmus sa dá robiť aj tak, aby prostredie neničil, ale ho zveľaďoval. Tak aby sa našiel priestor aj pre cenovo dostupnejšie ubytovanie a služby, ale zároveň ich nebolo toľko aby pokazili dojem z destinácie a vyhnali zo stredísk solventnejšiu klientelu. Lebo darmo budete mat najluxusnejší hotel na svete, keď okolo neho nebude pekne, nikto jednoducho do neho za sumu primeranú jeho úrovni nepríde. Stačí turizmus začať vnímať ako rovnako dôležité odvetvie hospodárstva ako napríklad rozvoj priemyslu, a venovať rovnakú pozornosť jeho smerovaniu a ochrane jeho zdrojov, čiže pekného prostredia.

Soňa Svoreňová

Soňa Svoreňová

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  12x

poslankyňa mestského zastupiteľstva Bratislavy, členka predstavenstva Bratislavskej organizácie cestovného ruchu, majiteľka cestovnej kancelárie Zoznam autorových rubrík:  CestovanieŽivot v BratislaveNázory

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu